Etimológia slova Pálenka
Podľa Výkladového slovníka rumunského jazyka je pálenka „destilovaný alkoholický nápoj z ovocia; horinca“, ktorý sa získava alkoholovým kvasením a destiláciou akéhokoľvek dužinatého ovocia alebo zmesi ovocia, ovocného rmutu alebo ovocnej šťavy, s kôstkami alebo bez nich.
Podstatné meno pálenka má rakúsko-uhorský pôvod a pochádza zo slovanského slovesa páliť (slovensky: páliť, česky: palit, poľsky: palić), čo znamená „spaľovať, destilovať“. V rôznych podobách sa vyskytuje od Slovinska a Maďarska až po Rakúsko, Poľsko a Slovensko – pod názvami palenka alebo paljenka.
Cisterciáni zaviedli v 14. storočí do našich krajov, najmä do saských miest v Sedmohradsku, destiláciu alkoholu z ovocia. Tento nápoj, nazývaný vinars (odvodené z nemeckého Branntwein), nasledoval stredovekú tradíciu aqua vitae a používal sa takmer výlučne na liečebné účely.
V niektorých oblastiach severozápadného Rumunska, kde sa táto prax rozšírila, sa dlhý čas používal termín ocovit alebo ocovită, odvodený od aqua vitae cez poľské okowita a ukrajinské okovitka. V rumunčine existuje mnoho názvov pre pálenku.
Nech už ju nazveme țuică, pálenka, horinca, rachiu, vinars, trascău, comină, tescovină, secărică alebo crampă muierească, prechádzajúc cez hranice zostáva pálenka vizitkou, hodnotnou menou a liekom, ak sa konzumuje s mierou.
Pôvod a história
1. Destilácia
Destilácia je proces separácie zložiek kvapaliny pomocou varu a následnej kondenzácie vzniknutých pár. Pri výrobe alkoholických nápojov sa alkohol získava destiláciou z fermentovaných surovín, ktoré môžu byť pivo, víno, obilná kaša, ovocie alebo rastliny.
Počas destilácie sa suroviny spoločne zahrievajú a plyny, ktoré sa uvoľňujú vďaka rozdielnym bodom varu zložiek, sa zhromažďujú v špeciálnom systéme, kde sa ochladia a znovu skondenzujú. Takto získaná kvapalina sa nazýva destilát alebo alkoholový tartrát.
2. Alambik
Destilácia pomocou alambiku – názov pochádza z arabčiny (الأنبيق – Al-inbiq) – je starodávna technika, ktorú už pred 3000 rokmi pred Kristom používali Číňania. Neskôr ju prevzali Indovia, Egypťania, Gréci a Rimania. Kvapalina, ktorú tieto národy vyrábali, bola neskôr Arabmi nazvaná alkohol a používala sa na medicínske účely alebo na výrobu parfumov.
Slovo alkohol pochádza z arabského al-kuḥl, čo pôvodne znamenalo jemne mletý antimónový prášok používaný ako očná farba. Alambik sa skladá z troch hlavných častí: nádoby, chladiča a spojovacej rúrky.
V 6. storočí začali Arabi s expanziou do Európy, pričom priniesli aj techniku destilácie. Európski alchymisti a mnísi boli tí, ktorí zdokonalili tak metódu, ako aj destilačné zariadenia.
3. Vývoj destilácie
a) Antika
Už od staroveku sa ľudia pokúšali destilovať alkohol z fermentovaných ovocných štiav a rastlín. Tieto primitívne metódy sa postupne rozšírili po celom svete.
Najstarší známy recept na destiláciu vína je spojený s gréckym filozofom Anaxilaom, ktorý bol v roku 28 pred Kristom vyhnaný z Ríma za údajné praktizovanie mágie.
V 6. storočí používali Peržania v lekárskej škole Jundishapur (na území dnešného Iránu) destilačnú metódu na výrobu liečivých elixírov.
b) Stredovek
V stredoveku sa destilačná metóda rozšírila medzi vedcami a alchymistami, ktorí verili, že získané esencie predstavujú piaty element. Najstarší zaznamenaný názov pre destilovaný alkohol bol aqua ardens („horľavá voda“ alebo „ohnivý destilát“).
Liečivé elixíry obsahujúce výťažky z liečivých rastlín sa nazývali aqua vitae („voda života“). V 15. storočí, keď sa destilačné umenie rozšírilo do Írska a Škótska, sa aqua vitae postupne transformovalo na uisce beatha, dnešnú whisky.
Najstarší písomný opis destilovaného alkoholu pochádza z 12. storočia, keď Univerzita v Salerne v Taliansku podrobne zdokumentovala destilačný proces.
Metóda destilácie vína opísaná v Taliansku sa v 12. storočí dostala aj do Uhorska. Manželka kráľa Károlya Róberta, kráľovná Erzsébet (1305–1380), používala destilovaný vínny destilát s rozmarínom na liečbu dny. Tento liečivý elixír sa stal známym ako Aqua Hungarica, Aqua Reginae Hungarinae alebo Eau de la Reine d’Hongrie.
c) 19. storočie
Francúz Jean-Baptiste Cellier Blumenthal v roku 1813 patentoval prvé kolónové destilačné systémy. Na rozdiel od kotlov používaných dovtedy boli tieto systémy schopné vyrábať čistejšie destiláty s vyšším obsahom alkoholu, pričom spotrebovali menej paliva.
Aeneas Coffey, francúzsko-írskeho pôvodu, významne zdokonalil tento systém a v 1830 patentoval svoje prvé zariadenie na rafináciu obilného alkoholu. Coffeyho destilačný prístroj je základom moderných destilačných technológií, ktoré sa používajú dodnes.
Do konca 19. storočia sa na celom svete rozšírili destilačné systémy so špirálovým vodným chladením a medenými vnútornými stenami, čo výrazne zlepšilo kvalitu destilovaných nápojov.
Prvá písomná zmienka
V roku 1459 obvinil kráľ Matej Korvín v latinských spisoch obyvateľov južného Slovenska, že aj napriek hladomoru pokračovali v „výrobe vína z obilia spaľovaním“.
Prvá zmienka o slove pálenka pochádza z roku 1572, keď sa ešte používal výraz balenka, odvodený zo slovenského slova oalenka.
Po mnoho rokov sa názov vinars používal na označenie alkoholických nápojov, ktoré boli pôvodne vyrobené z obilia a neskôr z ovocia. Prvá písomná zmienka o „pálenom víne“ v maďarskom jazyku sa nachádza v účtovnej knihe mesta Bardejov (Slovensko) z roku 1438.
Najstarší dokument potvrdzujúci existenciu pálených alkoholických nápojov na území dnešného Rumunska pochádza z roku 1332.
Prvým písomne zaznamenaným alkoholickým nápojom bol vinars, ktorý sa spomína v Moldavských letopisoch až po vládu Arona Vodă. Pri opise druhého panovania Petru Rareșa sa píše:
„Nič iné ho nezaujímalo, iba tráviť čas so svojou družinou v hostinách a radovánkach“, čo sa vzťahuje na silný vínny destilát dovážaný zo Sedmohradska – teda na vinars.
V západnej časti Sedmohradska sa v stredovekých záznamoch spomínajú slivkové sady a pálenice. Meďené destilačné kotly vyrábané kočovnými cigánskymi remeselníkmi boli veľmi drahé, a preto mal každý dedinský gazda len niekoľko destilačných kotlov podľa potreby.
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1773 v južnom Bihore mal každý dedinský dom minimálne jeden destilačný kotol.
Niektoré dediny vynikali počtom páleníc:
- Finiș – 12 páleníc
- Tărcaia – 11 páleníc
- Remetea – 4 pálenice
Záznamy ukazujú, že maďarské dediny, ktoré boli v tej dobe bohatšie a mali lepší prístup na trh, vlastnili viac páleníc.
V roku 1784 zaviedol habsburský štát daňový systém na predaj alkoholu a vína v Sedmohradsku a otvoril štátne krčmy.
V sedmohradskom regióne sa tak postupne vytvorila unikátna pálenková kultúra, ktorá sa zachovala dodnes.
Edward a koktail Puszta
V roku 1935 bol princ z Walesu (Prince of Wales), ktorý bol neskôr nútený vzdať sa trónu, hosťom hotela Ritz v Budapešti.
Významná osobnosť pohostinstva 20. storočia, Papp Endre, vo svojej knihe „A vendéglős és híres vendégei” spomína návštevu princa Eduarda a rozpráva zábavnú príhodu.
Počas pobytu v hoteli si princ vypýtal maďarský koktail. Hoci takýto nápoj neexistoval, hotelový manažér Marentsics Otto sa vyhol nepríjemnej situácii veľmi elegantne a priniesol hosťovi koktail pripravený výlučne z maďarských ingrediencií: marhuľová pálenka, Mecseki likér a suchý tokajský Zamorodni.
Nadšený chuťou si princ Eduard vypýtal ešte jeden pohár koktailu a spýtal sa, ako sa nápoj volá…
Tak vznikol koktail Puszta!
Palinka Slavia
Tradícia od roku 1811, príbeh sa začal tu, v Hute, v Șinteu, kde pred viac ako 200 rokmi prišli prví Slováci, ktorí boli privedení na výrobu skla a prácu v lesoch. Slováci nechali v lesoch v Șinteu divé čerešne, a tak začali vyrábať prvú divo-čerešňovú pálenku.
Táto energia sa pila najmä mužmi, ktorí vykonávali ťažkú prácu v lesoch, na poliach, pri kosení trávy, aby ľahšie prekonali ťažké chvíle, ale aj pri šťastných príležitostiach, v rodinnom kruhu, počas sviatkov, svadieb, krstín či pohrebov.
Palinka Slavia – názov pochádza zo slovenského slova „palenka“ – „páliť“, „destilovať“, a Slavia pochádza zo slova „slávnosť“, ale aj z mena Miroslav Iabloncsik.
Palinka Slavia používa ako surovinu lesné ovocie z divo rastúcich stromov: čerešne, jablká, hrušky, slivky, černice, maliny a čučoriedky.
Tieto plody nikdy nie sú chemicky ošetrené alebo striekané, sú 100 % ekologické. Niektoré produkty, najmä z dobrých rokov, sa nechávajú dozrievať v nových dubových sudoch, čo im dodáva jedinečnú, výraznejšiu a aromatickejšiu chuť.
Sila pálenky sa určuje „perličkami“, ktoré sa po zakrútení v pohári musí udržať približne 60 sekúnd.
Z pestovania raže produkujú miestni Slováci secărica, ktorá sa dnes používa ako surovina na výrobu whisky a borovičky.
Secărica je destilát z raže a lesného borievkového ovocia (malé bobule podobné koreniu). Po dvoj- až trojročnej macerácii vzniká prémiový, jemný a vysoko kvalitný produkt.
Úrodná pôda a ľudia z dediny robia túto pálenku jedinečnou a najvyhľadávanejšou v „Malej Slovenskej oblasti“ a v krajine.
Sklenené fľaše používané na pálenku sú miestne výrobky a vypaľujú sa priamo v sklárskej dielni v susednej budove.
V Hute bola, je a vždy bude pálenka centrom pozornosti, pretože reprezentuje kultúru Slovákov zo Șinteu.
Nech už ste pijan alebo striedmy degustátor, Palinka Slavia je liek.
V Hute sa domy nezamykajú, a na stole v domoch Slovákov je vždy fľaša a poháriky, ktoré čakajú na hostí.
Keď ide Slovák k susedovi za kopcom a nenájde ho doma, ponúkne sa pohárom pálenky a odíde, zabúdajúc, že sused tam nebol, a tak sa mu stratí všetka zlosť.
Kedykoľvek odchádza z domu, s vozom, do lesa, do práce alebo na trh v okolí, Slovák si vezme fľašu pálenky – takto spozná nových ľudí a časom si vytvorí dlhodobé priateľstvá.
Rovnako existuje zvyk, že muži pijú pálenku z rovnakého pohára, postupne, aby spečatili dohodu, zmluvu alebo obchod.
Turisti, ktorí navštívia Șinteu, môžu vidieť celú históriu dediny na jednom mieste, v živom skanzene na ploche 22 ha a s trasou 3 km.
Tu návštevník vždy nájde pohostinnosť a gastronómiu typickú pre región.
A pálenka je pokladom slovenskej dediny Șinteu!
Ako zvrat v histórii Slovákov zo Șinteu, príbeh z Huty pokračuje s Palinkou Slavia, cez Dom pálenky (Palenica).
Použitím tradičnej, ale aj pokročilejšej technológie sa turista dozvie presne, ako sa pálenka pripravuje, z čoho sa vyrába a aká je vlastne história pálenky v Sedmohradsku.
V tejto malej ručne vyrábanej destilérii sa pracuje s láskou a veľkou vášňou.
Každá kvapka, ktorá vyteká z kotla, je kus histórie Slovákov, ktorí pred viac ako 200 rokmi prišli sem, na toto krásne a požehnané miesto, nazvané NOVA HUTA.
Aby ste si mohli naplno vychutnať jedinečnú chuť a pôvodnú arómu ovocia, z ktorého sa vyrába Palinka Slavia, odporúčame ju servírovať striedmo, pri teplote 16 – 18 °C.
NA ZDRAVIE!
Our Brands
